Dôležité UPOZORNENIE

S ohľadom na mimoriadnu situáciu v súvislosti s pandémiou koronavírusu, nemusia byť všetky informácie na stránke vždy aktuálne.

Ďakujeme za pochopenie.
Redakcia portálu rakusko.sk

Vo Schwechate ako doma

Samozrejme, že ide o letisko Schwechat pri Viedni. V posledných rokoch využíva lietanie z Viedne stále viac Slovákov. Slovenských cestujúcich je na viedenskom letisku veľa, lebo je to pre nich "brána do sveta". No, nie sú len cestujúci, ktorí rozprávajú na letisku po slovensky.

Naša cesta do Benátok severu – Amsterdamu začala, ako inak, na letisku vo Viedni. S veľkým sústredením si opakujem nemecký, alebo skôr rakúsky výraz pre tú dobrú kávu s mliečnou penou. Uhádli ste, myslím „melánž“. „Mit Apfelštrúdel bitte. Zwei mal.“ Aj manželka ju má rada a spolu je to výhodnejšie. Nie je to síce žiaden „lacák“, ale nejako to už patrí k predodletovému rituálu. „Zucker auch?“ Pýta sa usmievavá barmanka a skôr než stihnem vydolovať nemeckú odpoveď, predbehne ma. „Môžete aj po slovensky“ Slovenčina v tej chvíli pôsobí ako pohladenie na duši, uvoľňuje napätie z používania nemčiny a núti ma prehodiť ešte zopár neformálnych viet. Po slovensky samozrejme. Však čo, milé baby. Nie jedna, ale dve Slovenky za jedným barovým pultom na letisku vo Viedni.
Do odletu ostávalo ešte dosť času, tak som začal zisťovať, či dve barmanky na letisku vo Schwechate bola náhoda, alebo zamestnávanie Slovákov je skôr pravidlo.
Ani vlastne neviem, či som bol prekvapený, ale zistil som, že Slovákov pracuje na viedenskom letisku viac ako dosť. Najviac v gastronómií a službách. Či sú aj medzi iným letiskovým personálom neviem, ale myslím že aj tam by sa ich dosť našlo.
Na letisko prichádzame väčšinou vtedy, keď ideme do vzdialenejšej, niekedy aj exotickej destinácie. Práca na letisku vyzerá pre mnohých na prvý pohľad tak zaujímavo a exoticky. Ale ako mi aj Slovenky potvrdili, je to len každodenná práca, ktorá na rakúske pomery dokonca nie je ani veľmi dobre platená. Ale nesťažujú si, práve naopak. Doprava na letisko z Bratislavy je veľmi pohodlná a ani nie drahá. S tým čo v Rakúsku zarobia (aj so zaujímavým sprepitným) sa na Slovenku majú vcelku kráľovsky.
Ako mi barmanka Soňa povedala, je šťastná, že sa po škole rozhodla odísť do Rakúska opatrovať deti. Na začiatku si aj poplakala. Slabá znalosť nemčiny a clivota za domovom, bolo asi to najťažšie. Po pár mesiacoch sa to aj vďaka príjemným ľuďom, ktorých deti opatrovala výrazne zlepšilo. Vydržala tam skoro dva roky a dodnes si píšu, alebo posielajú zaujímavé fotky. „Vďaka opatrovaniu som sa naučila slušne po nemecky, a dnes nemám problém nájsť si v Rakúsku, alebo v Nemecku prácu“.
Vďaka práci blízko domova sa stretáva so svojimi priateľmi rovnako často, ako keby pracovala v Bratislave. „Niekedy ani nemám pocit, že pracujem v Rakúsku. Denne dochádzam do práce z môjho petržalského bytu a keďže bývam blízko autobusovej zastávky, cesta mi netrvá viac ako hodinu. Je to super práca a je nás tu zo Slovenska viac.“ Pre zamestnávateľa bude tiež určite prínosom, lebo slovenský klientov obsluhuje po slovensky. „Počula som, že v minulosti bol problém hovoriť v práci po Slovensky. Nepočuli to radi. Dnes to už nikto nerieši. Je to predsa super servis pre slovenského zákazníka. S ostatnými hovoríme samozrejme po nemecky, alebo po anglicky.“
Gate open! Musíme ísť. Tento milý príbeh mladej ženy mi fakt zlepšil náladu. Bolo super, že našla odvahu na odchod do nového, neznámeho prostredia. Vyžarovala z nej spokojnosť, možno trocha aj hrdosť na to, čo doteraz dosiahla.