Rakúsko chce znížiť prídavky na deti, ak v Rakúsku nežijú

Rakúska strana ľudovcov (OVP), ktorá je súčasťou vlády, už dlhšie uvažuje o obmedzení výšky prídavkov na deti zamestnancov pracujúcich v Rakúsku, ktoré žijú inej krajine EU.

Výška rodinných prídavkov by sa mala prispôsobiť rodinným prídavkom bežným v krajine obvyklého pobytu detí.

Zavedením tohto opatrenia počíta Rakúska vláda s úsporami vo výške sto miliónov Euro.

Podobne ako v Rakúsku, aj v Nemecku sa vláda ústami svojho ministra zahraničných vecí Wolfganga Scheubleho vyjadrila, že plánuje zaviesť podobné opatrenie.

Pri tomto svojom zámere narážajú ale na odpor Európskej komisie, ktorá s takýmto opatrením nesúhlasí.

V posudku odborníka na sociálne a pracovné právo Rakúska, Wolfganga Mazala, sa ale uvádza, že súhlas EU s týmto krokom rakúskej vlády nemusí byť bezpodmienečne potrebný.

Wolfgang Mazal vychádzal vo svojom posudku z nariadenia Európskej komisie, ktoré hovorí, že občan jedného štátu EU, ktorý je zamestnaný v inom štáte EU, má nárok na rodinné prídavky na deti, bez ohľadu na to, či tieto deti žijú v krajine, ktorá prídavky vypláca.

To znamená, že napríklad rumunský občan, ktorý pracuje v Rakúsku a jeho dve deti žijú v Rumunsku, má nárok na rodinné prídavky z Rakúska pre svoje obe deti.

Podľa experta to ale neznamená, že výška rodinných prídavkov musí byť vyplatená podľa rakúskych štandardov. Mazal vysvetľuje že v Rakúsku majú prídavky taký význam, aby odľahčili rodičov pri výdavkoch na svoje deti. Pokiaľ dieťa, ktoré žije v Rumunsku, dostáva rodinné prídavky vo výške, ako dostávajú deti žijúce v Rakúsku, nie je to spravodlivé, lebo životné náklady v Rakúsku a Rumunsku sú veľmi rozdielne.

Európska komisia stavia na férovom prístupe.

Hovorca európskej komisie Christian Wigand nechce návrhy z Rakúska zatiaľ komentovať. “Nemáme zatiaľ žiadny konkrétny návrh” povedal hovorca. Ako zdôraznil, Európskej komisii ide hlavne o princíp férovosti pri mobilite pracovnej sily v Európskej únii. “Princíp je jasný: rovnaká pláca za rovnakú prácu na rovnakom mieste. To platí taktiež pre odvody a sociálne dávky”.

Mazal oponuje, že nie Európska komisia, ale Európsky súdny dvor by bol rozhodujúci v prípade zavedenia rakúskeho opatrenia do praxe. Dá sa totiž predpokladať, že práve tam by skončili rakúske nariadenia.

Odborníci na európske právo sú ale vo vyjadreniach pri posudzovaní šance Rakúska na úspešnosť súdneho sporu opatrnejší.

“Európsky súdny dvor vo väčšine prípadov rozhodol v prospech zamestnanca.  Ak by rozhodnutia Európskeho súdneho dvora pokračovali v tejto právnej línii, nemyslím, že by toto rakúske opatrenie mohlo byť na Európskom súde úspešné”, povedal Walter Obwexer, európsky právny expert.

Nie je ale celkom vylúčené, že Európsky súdny dvor sa nebude presne držať línie minulých rozhodnutí.  Narastajúci politický tlak zo strany bohatých krajín európskej únie môže byť toho predzvesťou.

Zdržanlivo sa ku aktivite svojej vlastnej strany stavia šéf zastúpenia rakúskych ľudovcov pri európskom parlamente Othmar Karas. “Každé opatrenie je možné, ale nesmie byť diskriminačné a nesmie robiť rozdiely medzi občanmi Európskej únie”,  povedal Karas.

Zatiaľ kriticky sa stavajú k návrhu aj vládny partneri ľudovcov (OVP), rakúski socialisti (SPO). “Chceme aby sa rozdiely v Európe zmenšovali a nie zväčšovali. Toto opatrenie je prostriedkom na zabetónovanie veľkých rozdielov”, povedala Evelyn Regner, politička socialistov.

Či sa nakoniec aj socialisti pridajú v návrhu ľudovcov, sa rozhodne už na najbližších spoločných jednaniach.

Ak by toto opatrenie prišlo do praxe postihne to aj tisícky Slovákov pracujúci v Rakúsku, ktorých deti žijú na Slovensku. Tí sa však nemusia obávať, že by nedostali žiadne prídavky na deti.  Ich výška sa však môže obmedziť na výšku, ktorú bežne vypláca sociálna poisťovňa na Slovensku.

Ešte však vôbec nie je isté či sa toto opatrenie rakúskej vláde podarí vôbec zaviesť.

EU v ohrození

Európska únia zažíva veľmi turbulentné obdobie.  Prípad Brexitu jasne ukázal, ako ľudia v bohatšej časti Európskej únie vnímajú ohrozenie svojich sociálnych štandardov. Bezpodmienečne trvanie Európskej komisie na zásadách spred dvadsiatich rokov, môže byť pre Európsku úniu ako celok veľmi nebezpečné.

V samotnom Rakúsku sa stala strana slobodných (FPO) podľa všetkých posledných prieskumov najsilnejšou politickou stranou. Táto strana sa netají tým, že v prípade prílišného obmedzenia suverenity národných štátov, môže preferovať vystúpenie Rakúska z Európskej únie. Podobne je na tom aj Holandsko, či Taliansko. Francúzsko, ktoré má prezidentský politický systém, čakajú prezidentské voľby, v ktorých je zástupkyňa radikálneho krídla s podobnými názormi, Marie Le Pen favoritkou.

Striktné požadovanie sociálnych výhod zo strany nových členov EU pre svojich občanov, pracujúcich v bohatších krajinách EU, môže urýchliť, alebo aktivovať proces rozpadu, alebo rozdelenia EU, na čo by sme v konečnom dôsledku doplatili úplne všetci.

Všetko zlé je na niečo dobré.

Pokiaľ by staré členské krajiny európskej únie striktne trvali na obmedzenie sociálnych dávok pre občanov z nových členských krajín, znamenalo by to v podstate posilnenie suverénnych rozhodnutí jednotlivých členov EU, čo v konečnom dôsledku nemusí byť úplne na škodu ani pre nás.

Západným politikom by sa totiž asi ťažko vysvetľovalo, že chcú obmedziť občanov našich krajín na jednej strane a súčasne požadovať povinné kvóty na prijímanie utečencov, na strane druhej.

Podobný scenár by bol aj v prípade očakávaného tlaku starých členov EU na zjednocovanie daňovej politiky, čo by mohlo byť pre štáty ako je aj Slovensko hospodársky zničujúce. Autonómna daňová politika jednotlivých členov EU je jeden z mála ekonomických prostriedkov, ktoré môžu zvyšovať konkurencieschopnosť krajiny s nižšou životnou úrovňou.

Práve vysoké sociálne štandardy starých krajín EU, spolu s demografickým vývojom v Európe a zvyšujúcou sa konkurencieschopnosťou iných krajín sveta, najmä z Ázie, spôsobujú Európe stále väčšie ekonomické problémy a reálne znižovanie životnej úrovne obyvateľov Európy.

Aj v prípade britského referenda boli najväčším argumentom pre odmietnutie Európskej únie práve pracovní a sociálni imigranti z iných členských krajín EU.  Rovnako ohrození sa cítia aj obyvatelia Rakúska či Talianska. V každej z týchto krajín už existuje významná politická sila, ktorá ťaží zo strachu a obáv svojich obyvateľov a využíva k tomu aj strašenie zamestnancami z nových členských krajín Európskej únie, ktorí podľa nich spôsobujú znižovanie domácich sociálnych a platových štandardov.

Ak by sa táto politická sila presadila vo viacerých krajinách, bude to znamenať reálne ohrozenie existencie EU.

Ako lepšie riešenie sa ponúka čiastočné akceptovanie návrhov jednotlivých krajín EU v oblasti národných sociálnych politík, ale súčasne aj nezávislosť na EU v oblasti daňovej a imigračnej, čo by bolo výhodné aj pre Slovensko.